27. nedeľa v Cezročnom období

04.10.2015 0:01-23:59 Nedeľa

Miesto konania: Slovensko, celé

Kniha Genezis   −   Gn 2, 18-24

A budú jedno telo

Pán, Boh, povedal: „Nie je dobre, že je človek sám. Urobím mu pomocníka, ktorý mu bude podobný.“

Keď Pán, Boh, utvoril z hliny všetku poľnú zver a všetky nebeské vtáky, priviedol ich k Adamovi, aby videl, ako ich pomenuje. Lebo ako Adam nazval každú živú bytosť, tak sa ona volá. A Adam dal mená všetkému dobytku, všetkým nebeským vtákom a všetkým poľným zvieratám. Ale pomocník, ktorý by bol podobný Adamovi, sa nenašiel.

Pán, Boh, teda dopustil na Adama hlboký spánok. A keď zaspal, vybral jedno z jeho rebier a jeho miesto zaplnil mäsom. Z rebra, ktoré Pán, Boh, Adamovi vybral, utvoril ženu a priviedol ju k Adamovi.

A Adam zvolal: „Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Bude sa volať Mužena, lebo z muža bola vzatá.“

Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú jedno telo.

Kniha žalmov   −   Ž 128, 1-2. 3. 4-5. 6

Refrén: Nech nás žehná Pán po všetky dni nášho života.

Blažený každý, čo sa bojí Pána *
a kráča po jeho cestách.
Budeš jesť z práce svojich rúk; *
budeš šťastný a budeš sa mať dobre. R.
Tvoja manželka je ako plodonosný vinič *
vnútri tvojho domu.
Tvoji synovia sú ako mládniky olivy *
okolo tvojho stola. R.
Veru, tak bude požehnaný muž, *
ktorý sa bojí Pána.
Nech ťa žehná Pán zo Siona, †
aby si videl šťastie Jeruzalema *
po všetky dni svojho života, R.
aby si videl synov svojich synov. *
Pokoj nad Izraelom! R.

List Hebrejom   −   Hebr 2, 9-11

Ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, pochádzajú z jedného

Bratia, vidíme, že ten, ktorý bol stvorený len o niečo menší od anjelov, Ježiš, bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby z Božej milosti okúsil smrť za všetkých.

Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením. Lebo aj ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 10, 2-16

Aleluja, aleluja, aleluja.
Keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás, a jeho láska v nás je dokonalá.

Čo Boh spojil, nech človek nerozlučuje

Pristúpili farizeji a pokúšali Ježiša. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku.

On im odpovedal: „Čo vám prikázal Mojžiš?“

Oni vraveli: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“

Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu.

Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.

A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“

Doma sa ho učeníci znova na to pýtali.

On im povedal: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“

Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali.

Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“

Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.