Bohorodička Panna Mária

01.01.2015 0:01-23:59 Štvrtok

Miesto konania: Slovensko, sviatok

Výraz „Bohorodička“ sa síce vo Sv. písme nenachádza, no na viacerých miestach sa píše o Panne Márii ako o tej, ktorá porodila Božieho Syna. Pomenovanie Bohorodička nachádzame v 3. storočí v spisoch sv. Otcov ako u sv. Gregora Nazianzského, sv. Gregora Nyssenského, sv. Cyrila Alexandrijského, sv. Ignáca Antiochijského a ďalších. Ako dogmu, čiže ako článok viery bolo toto tajomstvo vyhlásené na cirkevnom sneme (koncile) v Efeze v roku 431 a neskôr aj v Carihrade v roku 555. Konciloví otcovia v Efeze prijali uznesenie, že Panna Mária je Bohorodičkou (grécky Theotókos) a že v Kristovi sú zjednotené dve prirodzenosti – božská i ľudská. Súčasne odsúdili blud carihradského patriarchu Nestória, ktorý hlásal, že Panna Mária bola matkou Krista ako človeka, nie Boha.

Na sviatok Panny Márie Bohorodičky sa zvykne spievať akatist. Akatist – z gréckeho „akathistos“ („po stojačky“) – sa má spievať a počúvať postojačky. To značí, že veriaci sa ho majú modliť vo vážnom duchovnom postoji, ako evanjelium, s veľkou sústredenosťou a pripravenosťou prijať všetky ponúkané pravdy viery. Je to veľkolepý ďakovný hymnus, ktorý už pätnásť storočí žije v srdciach generácií veriacich, ktorí si uchovávajú úctu k Bohorodičke. Je to vynikajúce teologické dielo, hlboko kontemplatívne a oslavujúce Pannu a Božiu Matku. Je to skvost aj po literárnej stránke, ktorý má svoje dôležité miesto v liturgii východnej cirkvi. Pravdepodobne žiaci sv. Cyrila a Metoda ho preložili do staroslovienčiny. Naši vierozvestovia ako osobnosti kresťanského Východu pôsobiace v Konštantínopole, určite dobre poznali a spievali bohatstvo tejto nádhernej literárnej kompozície, kde sa snúbi literárna krása, bohatý duchovný obsah a teologická dogmatická presnosť.

Viac info: zivotopisysvatych.sk a farasenec.sk