Svätého Štefana, prvého mučeníka

Do tvojich rúk, Pane, porúčam svojho ducha.

Štefan plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom.

Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril.

Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu.

Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“

Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol.

Štefana kameňovali a on sa modlil: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“