Svätých Bazila Veľkého a Gregora Nazianzského, biskupov a učiteľov Cirkvi
02.01.2024 8:00-23:59 UtorokMiesto konania: Slovensko, celé BAZIL VEĽKÝ * 330 Cézarea, Kapadócia, dnes Kayser, Turecko Význam mena: kráľ, kráľovský (z gr.) Atribúty: odev mnícha, knihy, lebka Patrón nemocničných pracovníkov, detí, východného mníšstva, námorníkov Sv. Bazil Veľký sa narodil v Cézarei v Kapadócii v r. 330 (dnes Kayser v Turecku). Bol jedným z desiatich detí sv. Bazila Staršieho a sv. Emmelie. Niekoľko jeho bratov a sestier bolo tiež vyhlásených za svätých. Navštevoval školu v Cézarei, neskôr v Konštantínopole a v Aténach, kde sa v r. 352 zoznámil so sv. Gregorom Naziánskym. V roku 356 na naliehanie svojich priateľov si otvoril rečnícku školu vo svojom rodnom meste Cézarei, kde učil právo a staral sa o výchovu mládeže. Zanedlho sa stal známym a požíval slávu ako jeho otec, ktorý mal svojho času tiež rečnícku školu. No Bazila svetská sláva netešila. Začal navštevovať pustovníkov, ktorí žili na púšťach v Sýrii, Mezopotámii, Palestíne a Egypte, a stal sa ich veľmi pozorným a pokorným žiakom. Keďže sa okolo neho začalo zhromažďovať čoraz viac nasledovníkov, ktorí tiež túžili po dokonalejšom živote, v roku 360 napísal pre nich pravidlá a záväzný poriadok. Pravidlá vybudoval na základe troch sľubov, ktoré členovia skladali: čistota, chudoba a poslušnosť. Takto položil základy organizovanému životu rehoľníkov. Jeho sestra Makrína zase podobne zorganizovala ženské kláštory. Aj pre nich napísal Bazil pravidlá. Takto reformované mníšstvo sa potom rozrastalo ďalej. Medzitým sa Bazil dozvedel, že v jeho rodnom meste sa rozpútala búrka proti pravej náuke Cirkvi. Starý a bojazlivý cézarejský biskup Dianeos v roku 361 podpísal ariánske znenie vyznania viery, v ktorom sa popieralo božstvo Ježiša Krista. Bazil sa ihneď ponáhľal domov a biskup po rozhovoroch s ním svoj omyl odvolal. Zakrátko na to zomrel. V roku 362 si ľudia vyvolili za biskupa senátora a katechumena Euzébia, ktorého po krste vysvätili. No on len nerád preberal tento úrad, keďže nemal teologické vzdelanie. Preto si za svojho pomocníka vybral Bazila. Bazil prijal túto ponuku. V roku 364 bol vysvätený za kňaza. Aj na tomto mieste veľmi horlivo pôsobil. Postavil sa proti arianizmu, ktorý vtedy útočil proti pravej viere cez cisára Valenta a jeho prefekta Modesta. Popritom pamätal aj na tých, ktorí boli postihnutí krutým hladom v rokoch 367-8. Po smrti biskupa Euzébia sa v roku 370 stal biskupom Bazil. Cézarea bola metropolitným sídlom pre jedenásť ďalších biskupstiev. Bazil bol teda aj arcibiskupom. Zriadil ústav pre chudobných, chorých, malomocných, pocestných a pre siroty. Na seba bol stále prísny. Žil veľmi jednoducho a skromne. Nemal nijaký dvor ani pre reprezentáciu ani pre pohodlie. Nemal dokonca ani kuchára. Takmer každý deň kázal. Napriek zastrašovaniu od cisárovho prefekta Modesta vytrval v pravej viere a nepoľavil nič ani zo svojich aktivít. To sa veľmi páčilo cisárovi Valentovi. Bazilovi daroval rozsiahle majetky, ktoré potom Bazil využil v prospech svojich chudobných. Bazil má taktiež zásluhy na reforme liturgie. Skrátil a zjednotil obrad sv. omše. Jeho liturgia je vôbec prvá, ktorá bola napísaná a pevne stanovená s vylúčením rôznych ľubovoľných dodatkov podľa osobnej záľuby kňaza. Doteraz sa vo východnej Cirkvi používa liturgia, ktorá nesie jeho meno. Biskupom bol síce len deväť rokov, no jeho rozsiahla činnosť poznačila celú Cirkev. Neúnavná práca a sebazapieravý život ho poznačili. Posledné týždne roku 378 strávil na lôžku a 1. januára 379 zomrel. Nemal ani päťdesiat rokov. No jeho vplyv bolo cítiť naďalej. O dva roky neskôr sa uskutočnil cirkevný snem (koncil) v Konštantínopole (Carihrade), kde aj zásluhou jeho učenia a jeho činnosti jednoznačne zavrhli arianizmus. Zostalo nám po ňom aj mnoho spisov: päť kníh proti Eunomiovi (vyvrátenie ariánskych bludov), homílie, asketické knihy a 366 listov. Bazil si vyslúžil titul „druhý Atanáz“, lebo tak ako sv. Atanáz neohrozene bojoval proti arianizmu a proti zasahovaniu svetskej vrchnosti do cirkevných záležitostí. Je „Otcom východného mníšstva“; jeho regulu prijali všetci východní mnísi. Doteraz jestvuje vo východnej Cirkvi Rehoľa sv. Bazila Veľkého.
GREGOR NAZIÁNSKY * okolo 329 Arianz pri Nazianze, Kapadócia, dnes kláštor pri Güzelyurt v Turecku Význam mena: ostražitý, bdelý (z gr.) Atribúty: biskupský odev, písací stôl, holubica Patrón básnikov Sv. Gregor Naziánsky sa narodil asi roku 329 v osade Arianz pri Nazianze v Kapadócii. Jeho otec – tiež Gregor – bol pôvodne pohan, no obrátil sa a žil horlivým kresťanským životom, takže neskôr ho zvolili za biskupa. Matka sa volala Nonna. Obidvaja sú svätí, ako aj všetky ich deti – okrem Gregora aj ďalší syn Cézarius a dcéra Gorgónia. Rodičia svoje deti viedli k viere od malička. Gregor začal študovať v Cézarei, kde sa aj po prvý krát stretol so sv. Bazilom Veľkým, budúcim biskupom tohto mesta. Do smrti zostali najvernejšími priateľmi a spolu si ich aj uctievame v jeden deň. Gregor ďalej študoval v Cézarei Palestínskej, v Alexandrii a v Aténach. Bol horlivým študentom. Študoval rečníctvo, filozofiu, poéziu, hudbu, medicínu, teológiu. Spolu s Bazilom žili prísnym životom – nezúčastňovali sa na zábavách a poznali len dve cesty – do chrámu a do školy. Okolo roku 355 sa Gregor vrátil domov. Cestou sa zastavil v Carihrade, kde zrejme prijal krst (vtedy bolo zvykom krstiť dospelých). Doma potom spravoval začas majetok podľa otcovej vôle. No túžil po samote. Roku 358 odišiel na púšť pri Novej Cézarei, kde už žil aj jeho priateľ Bazil Veľký ako pustovník. Spolu teda ďalej pracovali, modlili sa, spievali žalmy a vzdelávali sa. V tom čase vládol cisár Julián Odpadlík. Gregor napísal proti nemu ráznu reč. No na púšti sa nezdržal dlho. Jeho otec, ktorý sa stal medzičasom biskupom v Nazianze, ho naliehavo žiadal, aby mu prišiel vypomôcť so správou biskupstva. Viac-menej proti vôli Gregor šiel. Otec ho (asi roku 362) vysvätil za kňaza. Gregor mu teda pomáhal, aj keď ho táto práca nebavila. Jeho priateľ Bazil sa stal v roku 370 arcibiskupom v Cézarei. Zriadil nové biskupstvo v Sasime a Gregora nahovoril, aby prevzal správu tohto biskupstva. Gregor, nerád, no nechal sa vysvätiť za biskupa, ale aj tak zostal stále pri svojom otcovi, ktorý bol čím ďalej, tým slabší. Keď roku 374 zomrel, Gregor sa utiahol do kláštora v Seleucii. Tam za ním prišli veriaci z Carihradu a žiadali ho, aby prevzal arcibiskupský stolec v ich meste. Po pôstoch, modlitbách a radách iných, najmä Bazila, sa Gregor rozhodol ísť. Medzitým, ešte ani neodišiel z kláštora, Bazil zomrel (r. 379). V Carihrade ho však neprijali najlepšie. Ariáni ho sužovali, začínal s pravovernými naozaj od začiatku. Postavil malý kostol, v ktorom sa začali schádzať. Tam predniesol slávne teologické reči a dogmatické úvahy, ktoré mali veľký úspech a stále prichádzalo viac a viac ľudí. To pobúrilo ariánov. Cisár Teodózius sa však postavil na Gregorovu stranu a ariánskeho biskupa Demofila vyhnal z mesta. Potom nariadil, aby ariáni vrátili pravoverným kresťanom všetky kostoly a majetky. Osobne uviedol Gregora do chrámu sv. Sofie. V roku 381 sa v Carihrade na podnet cisára konal cirkevný snem, na ktorom uviedli biskupa Gregora aj oficiálne do úradu carihradského patriarchu. No niektorým biskupom sa to nepozdávalo a vznikol spor. Gregor nebol tým nadšený, a tak radšej odišiel z Carihradu preč. Prišiel do Nazianzu, ktorý bol od smrti jeho otca neobsadený a dva roky spravoval biskupstvo, kým nebol menovaný nový biskup do tohto mesta. Potom sa definitívne utiahol na rodný majetok v Arianze. V úplnej utiahnutosti strávil posledné roky svojho života. Venoval sa písaniu kázní, teologických úvah, písal básne, životopisné črty, hymny atď. Zanechal po sebe veľké dielo. Zomrel roku 389 alebo 390. Za učiteľa Cirkvi ho vyhlásil pápež Pius V. v roku 1568.
|
Akciu pridal/a: Bernadeta Zacherová, 2.1.2024 08:38